Odborníci na Červenkových dňoch: mnohým nákazám sa dá predísť očkovaním

print

Témy výskytu a prevencie nákaz, ktorým sa dá predísť očkovaním, výskytu a prevencie nemocničných nákaz, či sledovanie a prevencia chronických ochorení sú ťažiskovými témami tohtoročného odborno-vedeckého kongresu s medzinárodnou účasťou – XIII. Červenkové dni preventívnej medicíny, ktoré sa konajú od včerajšieho dopoludnia do piatku 25. apríla 2014 na Táľoch (okres Brezno).

Ide o vrcholové podujatie Slovenskej epidemiologickej a vakcionologickej spoločnosti (SEVS) Slovenskej lekárskej spoločnosti (SLS), všetkých slovenských epidemiológov, ktorí pracujú na poli prevencie a surveillance prenosných ochorení, ale aj epidemiológov, ktorí sa venujú epidemiológii chronických neprenosných chorôb. Ich organizátorom je Slovenská epidemiologická a vakcinologická spoločnosť Slovenskej lekárskej spoločnosti, Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici a Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR Bratislava.

Toto odborné podujatie sa dnes venuje jednej z najdiskutovanejších tém súčasnosti – nákazám preventabilným očkovaním. „Je to vážna téma, ktorou sa zaoberá jednak EÚ, ktorá zriadila Európske centrum pre kontrolu chorôb a riadi aktivity všetkých členských krajín, zamerané na udržanie dobrej situácie vo výskyte týchto nákaz, rovnako aj Svetová zdravotnícka organizácia, či slovenskí medicínski odborníci, ktorí sa spoločne usilujú o eradikáciu (vymýteniu, úplnej eliminácii) viacerých nákaz, ktorým sa dá predchádzať očkovaním,“ hovorí na úvod MUDr. Mária Avdičová, PhD., podpredsedníčka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti SLS, vedúca odboru epidemiológie banskobystrického RÚVZ.

O situácii na Slovensku informoval prítomných odborníkov RNDr. MUDr. Ján Mikas, PhD. z ÚVZ SR. Konštatoval, že celoslovenské výsledky kontroly očkovania ukázali postupný pokles zaočkovanosti detskej populácie SR. Napriek tomu úroveň celoslovenskej zaočkovanosti prekročila v roku 2013 u všetkých druhov pravidelného povinného očkovania hranicu stanovenú Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) a zatiaľ neklesla pod 95 percent, pričom sa pohybovala na úrovni 95,9 – 98,8 percent. Rovnako klesajúci trend zaočkovanosti sa prejavil na úrovni krajov. Na okresnej úrovni bol v porovnaní s predchádzajúcim obdobím zaznamenaný nárast počtu okresov so zaočkovanosťou pod 95 percent.

Významnou mierou sa na poklese zaočkovanosti podieľal narastajúci počet odmietnutí povinného očkovania detí rodičmi, ktorý je sledovaný v rámci administratívnej kontroly očkovania. Kým v roku 2011 bolo evidovaných 456 čiastočne odmietnutých povinných očkovaní, v roku 2013 ich bolo 1657. Rovnaký nárast bol zaznamenaný v počte detí s nahláseným kompletným odmietnutím povinného očkovania. V roku 2013 bolo hlásených 938 detí s kompletným odmietnutím očkovania, čo je v porovnaní s rokom 2011 nárast o 635 detí. Bude dôležité sledovať, či trend v poklese zaočkovanosti detskej populácie bude pokračovať, alebo sa stabilizuje na približne rovnakej úrovni, dosiahnutej v roku 2013. Podľa odborníkov je nevyhnutné udržať vysokú úroveň zaočkovanosti proti ochoreniam zahrnutým v Imunizačnom programe SR a zvyšovať povedomie verejnosti o prospešnosti a význame celoplošného očkovania detí.

Porovnaním odporúčania WHO na očkovanie proti chrípke s odporúčaniami v štátoch EÚ a v SR sa vo svojom vystúpení venovala predsedníčka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti SLS doc. MUDr. Zuzana Krištúfková, PhD. Cieľom je v súlade s odporúčaniami WHO a väčšiny štátov EÚ rozšíriť v SR indikované skupiny a odporúčať očkovanie aj tehotným ženám, pacientom s hepatologickými, neurologickými, neuromuskulárnymi chorobami, obéznym osobám, HIV pozitívnym osobám a kontaktom rizikových osôb. Ďalej odporúčajú zisťovať zaočkovanosť chronicky chorých osôb a propagovať očkovanie zdravotníckych pracovníkov.

Zúčastnení odborníci zo SR, ČR a Nemecka sa v rámci XIII. Červenkových dní budú venovať aj návrhom úprav legislatívy povinnej vakcinácie, potenciálnemu riziku pre občanov SR – osýpkam, trendu výskytu čierneho kašľa, ako aj výskytu a prevencii chronických ochorení, ako sú choroby pečene, ischemické choroby srdca, karcinómu prostaty, či nemocničným nákazám, kde sa za kľúčové v ich prevencii považuje dodržiavanie bariérovej ošetrovateľskej techniky. Pre každú takú ošetrovateľskú činnosť sú v nemocniciach vypracované ošetrovateľské postupy, ktoré niekedy z rôznych príčin zlyhávajú.