Takmer každý desiaty Slovák má určitý stupeň poškodenia obličiek

print

Ochorenie obličiek je dlhodobo bez príznakov a výraznejších komplikácií. V prípade jeho neskorej diagnostiky však dochádza častokrát k ich trvalému poškodeniu. Strata funkcie obličiek má za následok výrazné obmedzenie života pacienta, ktorého jedinou nádejou na záchranu života je pravidelná dialýza alebo transplantácia.

O možnostiach prevencie a liečby chronických obličkových ochorení sme sa rozprávali s doc. MUDr. Martinom Demešom, PhD., MPH, hlavným odborníkom MZ SR pre nefrológiu a primárom I. internej kliniky SZU a UNB v Bratislave.

M. Demes_web

Aký je u nás výskyt chronického ochorenia obličiek? Vyníma sa Slovenská republika incidenciou spomedzi okolitých krajín?

Výskyt chronického ochorenia obličiek je pomerne vysoký, nielen na Slovensku. Môžeme za tým vidieť i zlepšenú diagnostiku, vďaka ktorej sa nám darí lepšie odhaľovať toto ochorenie. Na druhej strane tu však máme pandémiu tzv. civilizačných chorôb, akými sú napr. cukrovka alebo artériová hypertenzia, ktoré významnou mierou ovplyvňujú funkciu obličiek. V tomto smere začíname byť takpovediac veľmi populárnou krajinou a obdobnú incidenciu diabetickej nefropatie a nefrosklerózy majú aj okolité rozvinuté krajiny.
Vzhľadom na to, že tradičné choroby obličiek, ako napr. glomerulonefritídy a pyelonefritídy postupne klesajú, moderná nefrológia sa skôr zaoberá komplikáciami civilizačných chorôb.
Ak by sme to brali v štatistických ukazovateľoch, približne každý desiaty alebo pätnásty občan Slovenskej republiky má určitý stupeň poškodenia obličiek.
Dominuje predovšetkým diabetická nefropatia – u nás tvorí asi 35 % všetkých dialyzovaných pacientov. Zhruba 15 % tvorí druhá veľká skupina obličkových ochorení – nefroskleróza. Tradičné choroby obličiek, akými sú intersticiálne nefritídy sa pohybujú taktiež v rozmedzí 15 – 17 %, významne nám však klesajú glomerulonefritídy, ktorých výskyt sa pohybuje na úrovni 13 – 15 % v priemere piatich až šiestich rokov. Uvedený trend výskytu obličkových ochorení je približne rovnaký aj v rozvinutých krajinách EÚ.

Podľa viacerých štúdií dochádza k diagnostike ochorenia obličiek až v pokročilom štádiu. Čomu možno pripisovať tento stav?

Je to predovšetkým dôsledok toho, že pacienti prichádzajú na vyšetrenie obličiek veľmi neskoro. Máme dokonca prípady, kedy už na prvom vyšetrení zistíme, že pacientom zlyhali obličky.
Problém je hlavne v tom, že chronické obličkové ochorenie nebolí. V tom je aj najväčšia zákernosť tejto choroby. Pacient sa postupne adaptuje na ťažkosti, ktoré sprevádzajú ochorenie. Častým prípadom je napr. málokrvnosť. Pacientovi sa pomaly mení krvný obraz, ale pritom sa adaptuje.
Iným príkladom je hypertenzia, ktorá je častokrát sprevádzaná miernou bolesťou hlavy. Mnohí pacienti však tento príznak nepovažujú za príčinu obličkového ochorenia a bolestí sa zbavujú pomocou rôznych analgetík.
Toto nás, samozrejme, veľmi trápi, a preto sme sa ochotne pridali ku Svetového dňu obličiek a snažíme sa o propagáciu preventívnych vyšetrení, ale taktiež napríklad rokujeme so zdravotnými poisťovňami, aby sa do spektra vyšetrení v rámci preventívnych zdravotných prehliadok zaradili nefrologické testy, pomocou ktorých by sa v skorých štádiách dokázalo odhaliť poškodenie obličiek.

Dá sa zmerať funkcia obličiek? Existujú spôsoby ako sledovať ich správnu činnosť?

Každý občan má nárok na preventívnu prehliadku z verejného zdravotného poistenia, kde sa o. i. vyšetruje napr. sérový kreatinín ako marker poškodenia obličiek. V súčasnosti ale vstupujeme do tzv. rozšírenejšej verzie a boli sme radi, aby v rámci preventívnych prehliadok boli zahrnuté aj vyšetrenia proteinúrie, čiže prítomnosti odpadu bielkovín v moči. Táto metóda predstavuje sofistikovanejšie vyšetrenie obličkových funkcií vďaka čomu je možné oveľa skôr odhaliť ochorenie obličiek, najmä v skorých štádiách.

Ako často je potrebné kontrolovať funkciu obličiek?

U zdravého človeka je postačujúca preventívna prehliadka, v rámci ktorej sa vyšetrí aj funkcia obličiek. Samozrejme, občania vo vyššom veku by mali k tomu pravidelne absolvovať aj urologické vyšetrenia.
Svetová nefrologická spoločnosť vydala niekoľko odporúčaní, na čo by mal človek myslieť a dávať pozor v súvislosti s ochoreniami obličiek. V prvom rade je to predovšetkým pozitívna rodinná anamnéza. Každý, u koho sa v rodine vyskytlo obličkové ochorenie, by sa mal dať preventívne vyšetriť. Veľmi dôležité je aj to, aby pravidelné preventívne prehliadky absolvovali aj tí pacienti, ktorí patria do tzv. rizikovej skupiny pacientov – teda ak je pacient hypertonik, diabetik alebo kardiak, určite by mal absolvovať vyšetrenie obličiek. V neposlednom rade by mal vyšetrenie absolvovať každý, kto sa necíti dobre, pretože obličkové ochorenia sú takmer bez typických príznakov.

Spomínali ste, že ochorenia obličiek sú často bez príznakov. Ako teda možno včas spozorovať zníženú funkciu, prípadne poškodenie obličiek?

Nefrologické ochorenie môže indikovať viacero symptómov – napr. zmena farby moču (časté je sfarbenie do červena), spenený moč, čo signalizuje prítomnosť bielkovín v moči alebo zapáchajúci moč.
Vo všeobecnosti však platí, že choré obličky nebolia. Väčšinou bolí len to, čo je akútne. Pri obličkových ochoreniach je to napr. zápal obličky alebo obličková kolika. Pacient cíti bolesť vtedy, keď sa napína obličkové púzdro. Obličky postihnuté chronickou chorobou sa pomaličky zmenšujú, ale to, žiaľ, pacienta nebolí.

Dá sa ochoreniu obličiek predchádzať?

Predchádzať poškodeniu obličiek v prvom rade znamená najmä predchádzať komplikáciám civilizačných ochorení v dôsledku nesprávneho životného štýlu, zlých stravovacích návykov a pod. Preto, čo sa týka predchádzaniu ochorenia obličiek, je veľmi dôležité mať pod kontrolou práve tieto ochorenia. Ak už však pacient na niektoré z nich trpí, dôležité je mať tieto ochorenia dobre komponované. V prípade cukrovky je napríklad dôležité mať vyrovnanú hladinu glykémie v krvi. Dobre komponovaný diabetes je predpokladom toho, že sa významne zníži riziko poškodenia obličiek. To isté platí aj v prípade hypertenzie, kedy je dôležité mať toto ochorenie rovnako pod kontrolou.
Bavíme sa teda o prevencii orgánových poškodení pri hypertenzii, diabete a ostatných civilizačných ochoreniach. Dôležité je však i to, aby aj zdravý pacient myslel na prevenciu a kontrolu funkcie obličiek. Ak dodržuje racionálnu životosprávu, nemá genetickú predispozíciu alebo netrpí civilizačnými chorobami, viac menej stačí absolvovať preventívne prehliadky, na ktorých sa vyšetrením overí, či sú jeho obličky zdravé.

Ako súvisí ochorenie obličiek s vysokým krvným tlakom a diabetom?

Dá sa povedať, že štandardnou komplikáciou u nie ideálne kompenzovaného diabetu je diabetická nefropatia. Tá nastupuje približne 15 rokov od vzniku diabetes mellitus. V spolupráci s diabetologickou spoločnosťou máme pripravené dohovory a odborné usmernenia ako sa zamerať na zachytenie prvých štádií poškodenia obličkových funkcií. V tejto oblasti ideme teda takpovediac ruka v ruke s diabetológmi a takisto spolupracujeme s ďalšími odbornými spoločnosťami, napr. hypertenziologickou alebo kardiologickou, komunikujeme s ostatnými kolegami, aby vo včasných štádiách posielali pacientov na nefrologické vyšetrenie a robili nefrologické testy.

Ak sa bavíme o pacientovi, ktorý už má diagnostikované poškodenie, resp. ochorenie obličiek, aké sú možnosti liečby?

Ochorenia obličiek patria väčšinou medzi sekundárne choroby. Preto je v prvom rade dôležité liečiť primárnu chorobu. V prípade, že ide napr. o zápalové ochorenie obličiek ako pyelonefritídy, je dôležité dôsledné doliečenie zápalu. Ak je to glomerulonefritída vyvolaná skrytým zápalom v organizme, či už to je zápal v krčnej oblasti, stomatologického pôvodu, zápal prostaty alebo ovária, veľmi dôležité je dostať tieto príznaky pod kontrolu, pretože inak by mohli istým spôsobom indukovať imunologickú reakciu alebo inú zápalovú reakciu, ktorá môže spôsobiť poškodenie obličiek.
Samozrejme, čo sa týka liečby ochorenia obličiek, využíva sa predovšetkým farmakologická liečba. Každá chronická obličková choroba má 5 základných štádií. Už v 3. až 4. štádiu sa odporúča, aby sa pacient pripravoval na zaradenie do dialyzačného alebo transplantačného programu, pokiaľ by oblička zlyhala a nevieme život pacienta zachovať bez potreby dialýzy alebo transplantácie.

Je počet takto liečených pacientov na Slovensku vysoký?

Čo sa týka počtu dialyzovaných pacientov, situácia na Slovensku je v podstate rovnaká ako vo vyspelých európskych krajinách. Znamená to približne 600 dialyzovaných pacientov na 1 milión obyvateľov.
V súčasnosti je na Slovensku niečo viac ako 3 tisíc pacientov v pravidelnej dialyzačnej liečbe a tí, ktorí nemajú kontraindikácie a s transplantáciou vyjadria súhlas sú pripravovaní na transplantáciu.
V transplantačnej štatistike však za vyspelou Európou trošku zaostávame. Slovenská republika je na úrovni približne 25 – 27 transplantácií na 1 milión obyvateľov. Dobrý štandard by bol okolo 40. V našich podmienkach by to predstavovalo niečo viac ako 200 transplantácií ročne.

Aké pokroky sa dosiahli v oblasti liečby obličkových ochorení za posledné desaťročia? Čo možno považovať za najväčšie úspechy?

Nefrológia je jeden z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich odborov v slovenskej medicíne a za posledných dvadsať rokov sme dosiahli výrazné pokroky predovšetkým tým, že človek už nemusí na zlyhanie obličiek zomrieť.
Dnes už môžeme a musíme sa zaoberať témou tzv. preventívnej nefrológie, ktorej cieľom je predchádzať chorobám, robiť osvetu, apelovať na zdravú životosprávu, obmedziť solenie, fajčenie a nadmernú konzumáciu alkoholu, zvýšiť športovú aktivitu a udržanie bežnej línie bez obezity.