Ak využijeme skúsenosti západných krajín, budeme schopní rýchleho a veľkého posunu

print

Výkonný výbor Zväzu lekárnikov Európskej únie zvolil na svojom júnovom zasadnutí nového prezidenta pre rok 2019. Viac ako 400 000 lekárnikov v Európe bude od budúceho roka zastupovať Mgr. Michał Byliniak, viceprezident Poľskej lekárnickej komory, ktorý tvrdí, že je to príležitosť poukázať na situáciu a problémy v krajinách vo východnej časti Európy, ako aj vysvetliť jednotlivé špecifiká, ktoré sa odlišujú od PGEU a ostatných členských krajín.

S novým prezidentom PGEU sme sa rozprávali o jeho cieľoch a víziách, ako aj o dopadoch liberalizácie, reforme poľského lekárenského trhu a smerovaní lekárenstva v budúcnosti.

Michał Byliniak (3)

Aké sú Vaše ciele a priority vo funkcii prezidenta PGEU v roku 2019?

Rok 2019 bude pre PGEU veľmi špecifický. Dôvodom je, že oslavujeme 60. výročie založenia. Je to obrovská príležitosť pripomenúť úlohu lekárnikov a lekární v zdravotnom systéme a začať diskusiu o lekárenských službách a ekonomickej situácii v lekárňach v jednotlivých členských štátoch PGEU.

Ďalším, veľmi dôležitým momentom v roku 2019, bude nadobudnutie účinnosti Direktívy o falošných liekoch dňa 9. februára 2019. Ako všetci vieme, ide o najväčší európsky projekt, ktorý zasiahne všetkých účastníkov liekového reťazca. Zavedenie overovania pravosti liekov bude mať obrovský dopad aj na lekárne – vo väčšine krajinách budú musieť lekárnici zmeniť procesy, aby zaistili, že všetky lieky, ktorých výdaj je viazaný na lekársky predpis, budú overené. Nesmieme pritom zabudnúť na náklady spojené so skenermi a IT technológiami. Ako prezident jedného z členov EMVO by som rád podporil lekárnikov v tejto diskusii a ubezpečil ich, že náš názor bude braný do úvahy na európskej úrovni, ako aj úrovni členských štátov.

Mojím osobným cieľom je postaviť čo možno najviac mostov medzi západnými a východnými krajinami. Ako lekárnik pochádzajúci z Poľska hlboko vnímam problémy, ktoré sú spoločné aj v Českej republike, na Slovensku, v Maďarsku, Rumunsku a ďalších krajinách. Taktiež cítim, že budeme schopní rýchleho a veľkého posunu, ak využijeme skúsenosti západných krajín.

 

Ste druhým prezidentom PGEU z krajín východnej Európy. Čo znamená zvolenie do tejto funkcie pre Vás osobne a aký bude mať prínos pre lekárenstvo v krajinách ako sú Poľsko, Česko, Slovensko alebo Maďarsko?

Zvolenie do funkcie prezidenta PGEU vnímam ako príležitosť poukázať na situáciu a problémy v krajinách vo východnej časti Európy, ako aj vysvetliť jednotlivé špecifiká, ktoré sa odlišujú od PGEU a ostatných členských krajín. Dobrým príkladom je pozrieť sa na mapu Európskej únie a poukázať na konkrétne problémy – ako nedostatok liekov, úroveň implementácie lekárenských služieb v oblasti starostlivosti o pacienta, model financovania lekární založený na marži vs. poplatkoch za dispenzáciu – a nájdeme, že existujú zásadné rozdiely medzi krajinami v tzv. západnej a východnej časti Európy.

Pre našich kolegov zo západných krajín je väčšina našich problémov neznáma. Budúci rok preto bude skvelou príležitosťou poukázať na našu situáciu a návrhy, ktoré nás môžu podporiť.

Pre mňa osobne bude budúci rok obrovskou výzvou a lekciou. Dúfam, že na konci roku 2019 budem mať dôvod cítiť sa spokojne, a budem môcť povedať, že to bol dobrý rok a že som využil túto ponuku. Môj predchodca PharmDr. Štefan Krchňák, ktorý stál na čele PGEU v roku 2015, je dobrým príkladom, ktorý budem nasledovať a verím, že kolegovia zo Slovenska pocítia, že budem túto pozíciu zastávať rovnako dobre ako Dr. Krchňák.

 

Lekárenstvo v krajinách východnej Európy je charakteristické značnou liberalizáciou. Poľsko malo pravidlá na reguláciu lekárenského trhu taktiež nastavené liberálne. Aké dôsledky to prinieslo?

Naše skúsenosti v tejto oblasti sú bohaté, nakoľko vďaka veľkosti poľského lekárenského trhu sú všetky dopady liberalizácie veľmi viditeľné. Nárast trhového podielu reťazcov, vertikálna a horizontálna integrácia, nedostatok liekov, ochudobňovanie profesie, nelegálny export – to je iba časť dopadov liberalizácie.

Situáciu v Poľsku môžeme hodnotiť aj na základe počtu regulácií, ktoré zaviedla poľská vláda na ochranu lekárenského trhu a pacientov. Ide napríklad o zákaz reklamy na lieky, zmenu vlastníckych pravidiel alebo prísnejšie postihy za nelegálny export. Poľský OTC trh je jedným z najviac liberalizovaných na svete – v súčasnosti má právo predávať lieky, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis okolo 100 000 obchodov. Ak sa spýtate na efekt, odpoveď je veľmi jasná – Poľsko je na druhom mieste v spotrebe OTC liekov v Európe.

Diskusia okolo liberalizácie má taktiež druhú stránku, a to ekonomickú. Pred rokom sme sa pýtali kompetentných orgánov na výšku daní zaplatených nezávislými lekárňami a reťazcami. Odpoveď nás prekvapila. Najmenšie nezávislé lekárne platia viac daní ako 3 najväčšie reťazce v Poľsku.

 

Aké negatíva má liberalizácia na lekárenský trh vo všeobecnosti?

Vo všeobecnosti pre všetky regulované povolania a trhy, ako je aj lekárenstvo, je liberalizácia stimulom k hľadaniu príležitostí. Príležitostí k väčším príjmom, ale aj príležitostí v otázkach kvality a bezpečnosti, ktoré predstavujú vyššie náklady. Ako občania z východnej časti Európy jasne poznáme, aké sú dopady a efekt deregulácie vykonané v krátkom čase. Môžeme to vidieť napríklad v počte obchodov. Môj osobný názor je, že by sme sa mali starať o lekárenský trh a zaobchádzať s ním podobne, ako zaobchádzame s kritickými sektormi v každej krajine, napr. s energetikou.

 

V posledných rokoch sa v Poľsku podarilo presadiť reformu, ktorá zaviedla viacero opatrení proti spomínanej liberalizácii. Aké výsledky táto reforma priniesla?

Zákaz reklamy na lieky, zmena pravidiel vo vlastníctve lekární alebo prísnejšie postihy za nelegálny export sú míľnikmi pre lepšiu ochranu poľských pacientov a nezávislých lekární. Bohužiaľ, náš lekárenský trh je v mnohých oblastiach založený na patológii a nelegálnych aktivitách, ktoré spôsobujú, že nezávislé lekárne, ktoré pracujú v podmienkach regulácie, sú v horšej pozícii. Nie preto, že by neboli schopné konkurovať, ale preto, že konkurencia je založená na nelegálnych praktikách. Viac ako 50 % nezávislých lekární je stotožnených s novými pravidlami, bez ktorých by bol poľský lekárenský trh v rukách reťazcov.

 

Celý rozhovor vyjde v Lekárnických listoch č. 9/2018