Efektivita lekárenskej pohotovostnej služby je nízka, takmer polovicu lekární navštívi za hodinu maximálne jeden pacient

print

Zmena systému pohotovostných služieb, ktorú zaviedla novela zákona o zdravotnej starostlivosti od 15. 6. 2018 priniesla nové pravidlá v poskytovaní ambulantnej aj lekárenskej pohotovostnej služby. Na nedostatky nového systému upozorňovala Slovenská lekárnická komora opakovane. Dnes spoločne s Asociáciou prevádzkovateľov sieťových lekární na Slovensku predstavila výsledky celoslovenského prieskumu zameraného na efektivitu lekárenskej pohotovostnej služby.

„Súčasná podoba lekárenskej pohotovosti je neefektívna a viac ako polovica pohotovostných lekární nemá reálne odborné opodstatnenie,“ uviedol Ondrej Sukeľ, prezident Slovenskej lekárnickej komory.

Z výsledkov prieskumu vyplynulo, že  iba 5 % slúžiacich lekární je v blízkosti ambulancie pohotovostnej služby, čo zaťažuje pacientov cestovaním, nakoľko mnohé lekárne sú od ambulantnej pohotovostnej služby vzdialené aj niekoľko kilometrov. „Pacient si tak často svoje predpísané lieky vyberie až nasledujúci deň v rámci bežných otváracích hodín lekární, keďže platnosť lekárskeho predpisu z pohotovostnej služby je 24 hodín,“ doplnil O. Sukeľ.

Z výsledkov prieskumu ďalej vyplynulo, že viac ako 90 % lekární slúžiacich pohotovostnú službu vybaví menej ako 5 pacientov za  hodinu. 21 % lekární nevybaví ani jedného pacienta. „Prax ukazuje, že záujem pacientov o služby lekárenskej pohotovostnej služby je takmer nulový. Praktický význam pohotovosti do 22:30 hod. vidieť iba pri lekárňach, ktoré sa nachádzajú v blízkosti zdravotníckych zariadení, kde je zabezpečovaná ambulantná lekárska pohotovosť,“ uviedol Róbert Nemčický z Asociácie prevádzkovateľov sieťových lekární.

Nový systém lekárenských pohotovostných služieb priniesol aj zmeny v jej rozpisoch. Tie od júna minulého roka vykonáva samosprávny kraj nariadením bez povinnosti predchádzajúcej dohody so Slovenskou lekárnickou komorou. Lekárne, ktorým  je pohotovostná služba nariadená, nemajú možnosť sa proti rozpisu odvolať. Jednotlivé pohotovostné služby sú navyše často rozpísané tak, že počas jedného dňa ju zabezpečujú aj 3 lekárne. Pacient tak okrem miesta musí sledovať aj čas, v ktorom príslušná lekáreň slúži pohotovosť.

Okrem týchto dôsledkov priniesli zmeny aj zvýšenú finančnú záťaž pre lekárne. Ako uviedol Róbert Nemčický z Asociácie prevádzkovateľov sieťových lekární, zvýšené personálne náklady sa pohybujú mesačne na úrovni približne 35 000 eur. Odhadovaná strata lekární je na úrovni 15 %.

„Akceptujeme potrebu dostupnosti lekárenskej starostlivosti aj mimo štandardnej prevádzky, avšak bez reálneho finančného krytia a ekonomickej udržateľnosti je táto povinnosť mimoriadne zaťažujúca. Táto služba má byť financovaná z verejného zdravotného poistenia, rovnako, ako je financovaná pohotovosť ambulancií a nemocníc,“ zdôraznil prezident Slovenskej lekárnickej komory.

O výsledkoch prieskumu budú dnes predstavitelia SLeK informovať aj ministerku zdravotníctva Andreu Kalavskú. „Všetci zúčastnení potrebujeme odborne a vecne diskutovať o základnom princípe – čo štát, pacienti, ale aj lekárnici očakávajú od lekárenskej pohotovosti,“ uviedol na záver Ondrej Sukeľ a dodal, že verí v nájdenie zhody.

 

Výsledky prieskumu:

5 % lekární slúžiacich pohotovostnú službu sa nachádza v jednej budove, resp. veľmi blízko ambulantnej pohotovostnej službe

27 % lekární je od APS natoľko vzdialených, že pacienti musia cestovať autom alebo vôbec neprídu

Viac ako 90 % lekárenských pohotovostí nevybaví ani 5 pacientov za hodinu

21 % lekární slúžiacich pohotovosť nevybaví ani jedného pacienta

Takmer 50 % lekárni vybavila za hodinu maximálne jedného pacienta

95 % lekární nedosahuje hodinovú realizáciu vyššiu ako 50 eur

22 % lekární vykázalo nulový obrat