09 Marec, 2020

19325 0

Za vypuknutie epidémie pľúcneho ochorenia v čínskom meste Wu-chan koncom decembra 2019 (anglický prepis je Wuhan) je zodpovedný nový druh koronavírusu, ktorý sa následne rozšíril po celej krajine a do ostatných krajín vo svete. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyhlásila celosvetovú zdravotnú pohotovosť 30. januára 2020. Niektoré klinické príznaky tohto nového zápaľu pľúc sa líšili od SARS (severe acute respiratory syndrome), ktorý bol vyvolaný SARS koronavírusom (SARS-CoV) a zodpovedný za SARS epidémiu v 2002 -2003. Ako infekčný agens z Wu-chan bol identifikovaný nový druh koronavírusu (2019-nCov), siedmy člen rodu koronavírusinfikujúci ľudí (Zhou et al., 2020). WHO potom 11.februára 2020 pomenovala tento nový druh virálnej pneumónie COVID-19 (COrona VIrus Disease 2019) a Medzinárodná komisia pre taxonómiu vírusov (ICTV) navrhla meno vírusu SARS-CoV-2 na základe filogenetickej a taxonomickej analýzy (Gorbalenya et al., 2020a; https://talk.ictvonline.org/taxonomy/).

Slovensko taktiež zaznamenalo svoje prvé prípady (5 v čase písania, t.j. 9. marec 2020) http://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=category&layout=blog&id=250&Itemid=153 a z pochopiteľných príčin sa v slovenskej verejnosti šíri panika a dezinformovanosť. V týchto dôležitých momentoch je kľúčové neprepadnúť panike a sústrediť sa na dôležité fakty a informácie. Prirodzene, nadmerné zľahčovanie situácie tiež nie je prospešné a môže mať opačný účinok. Preto prinášame informácie preložené a vybrané zo správy Spoločnej misie WHO v Číne a samotné fakty ohľadom SARS-CoV-2 na základe publikovaných vedeckých štúdií.

Dnešným dňom (9. marec 2020) je globálny celkový počet infekcií cez 110 000. Verejnosť môže sledovať epidemiologické mapy kliknutím na linky v časti Užitočné linky pre verejnost (real-time).

Koronavírus a ochorenia

Koronavírusy patria do čeľade Coronaviridae (podčeľad Orthocoronavirinae, rad Nidovirales). Je to obalený virus s tvarom pripominajúci korunu, podľa čoho sú aj pomenované. Genóm u koronavírusov je tvorený z pozitívnej jednovláknovej RNA (+ssRNA) s veľkosťou 27-32 kb, ktorý je druhý najdlhší spomedzi všetkých RNA vírusov. Predpokladá sa, že práve tento predĺžený genóm je spojený s vyššou replikačnou presnosťou a so ziskom génov kódujúcich proteíny prospešné na adaptáciu k špecifickému hostiteľovi. Výsledkom sú zmeny genómu spôsobené rekombináciou, zmenou génov, doplnením alebo vynechaním génu, čo následne vedie k vzniku nových druhov koronavírusov (Forni et al., 2017). Podľa poslednej klasifikácie ICTV existujú 4 rody koronavírusov (α-, β-, δ-, and γ-) skladajúce sa z 39 jedinečných druhov v čeladi a v budúcnosti sa očakáva ich nárast (Gorbalenya et al., 2020b)

Koronavírusy spôsobujú ochorenia u niekoľkých domestifikovaných či voľne žijúcich zvierat, a takisto aj u ľudí. α-, β-koronavírusy infikujú najmä cicavce, zatiaľ čo δ- a γ-koronavírusy vtáky. Dva výrazne patogénne β-koronavírusy boli zodpovedné za SARS-CoV (Drosten et al., 2003) a MERS-CoV (Middle East respiratory syndrome coronavirus) (Zaki et al., 2012). SARS-CoV pochádzal z Číny, odkiaľ sa rozšíril do ostatných krajín a infikoval okolo 8000 ľudí s celkovou mortalitou 10% počas pandémie 2002-2003. MERS-CoV sa objavil na Strednom východe, rozšíril sa do 27 krajín a mal na svedomí celkovo 2 494 potvrdených prípadov s úmrtnosťou 37.1% (858 úmrtí) (k novembru 2019 podľa WHO https://www.who.int/emergencies/mers-cov/en/).

Koronavírusy taktiež vyvolávajú pandémiu u zvierat. SADS-CoV (Swine acute diarrhea syndrome coronavirus) bol nedávno identifikovaný a zodpovedný za fatálne ochorenie u prasiat v Číne (Zhou et al., 2018). V prípade ďalších ochorení u ošípaných bol spoločný menovateľom niektorý z koronavírusov (bližšie popísané v review štúdii od (Zhang and Yoo, 2016). Pri SARS-CoV, MERS-CoV a SADS-CoV boli ako dôležitý rezervoár a hostiteľ identifikované netopiere. V týchto prípadoch ide o zoonotické infekcie, kedy k prenosu na človeka dochádza zo zvierat.

Netopiere, koronavírusy a Čína

V marci 2019 bola publikovaná review štúdia popisujúca koronavírusy u netopierov v Číne. Autori spomínajú nasledovné: “Všeobecne sa očakáva opätovný výskyt koronavírusu pôvodom z netopiera, ktorý vyvolá vypuknutie ďalšieho ochorenia. V tejto súvislosti bude najpravdepodobnejším miestom nákazy Čína. Výzvou je predpovedať kedy a kde, aby sme sa pokúsili zabrániť jeho vypuknutiu.” (Fan et al., 2019) V decembri 2019 vypukla COVID-19 epidémia.

Čína je tretia najrozsiahlejšia krajina a najľudnatejšia krajina sveta. Rozloha krajiny a rozmanitosť jej podnebia je zdrojom značnej biodiverzity,, ktorá sa týka aj netopierov a z nich pochádzajúcich vírusov. Väčšina druhov koronavírusov (22/38) klasifikovaných ICTV bola popísaná práve Číňanmi zaoberajúcimi sa miestnými zvieratami (Fan et al., 2019). Navyše, značná časť netopierov-hostiteľov týchto koronavírusov žije v blízkosti ľudí, potenciálne prenášajúc vírusy na ľudí alebo hospodárske zvieratá. Čínska kultúra stravovania preferuje zaživa utratené zvieratá, nakoľko veria, že týmto spôsobom sú viac výživné. To len môže podporiť prenos vírusov (Fan et al., 2019).

Správa zo spojenej misie WHO v Číne pre COVID-19

V čase od 16. – 24. februára 2020 prebehla v Číne spojená misia WHO, ktorá sa skladala z medzinárodného 25-členného tímu expertov z Číny, Nemecka, Japonska, Kórei, Nigérie, Ruska, Singapuru, USA a WHO. Jej zámerom bolo získať potrebné informácie o COVID-19 (jeho charakteristiku, dopad a prebiehajúce opatrenia na zastavenie širenia), zdieľať ich a vytvoriť odporúčanie pre ostatné krajiny. Zistenia v tejto správe vyplývajú z informácií z miestných a národných správ čínskej správy, diskusií s odborníkmi a zdravotníckymi tímami a pozorovaní priamo na mieste. Finálna správa z tejto misie bola sprístupnená 28. februára 2020 a obsahuje zistenia na základe vzorky 55 924 infikovaných. Doposiaľ najväčšia pozorovaná vzorka a preto nám môže poskytnúť smerodajné informácie ohľadom COVID-19 v Číne a ďalších krajinách.

Vírus

Analýza vzoriek odobratých z pacientov postihnutých závažným zápalom pľúc (orálne rektálne výtery, krv a BALF – bronchoalveolárna laváž) v nemocni vo Wu-chan preukázala 79,6% identitu sekvencie virálneho genómu so SARS-CoV. Navyše, SARS-2-CoV je na 96,2% identický na úrovni celého genómu s netopierým koronavírusom RaTG13 (Zhou et al., 2020).

The Lancet Respiratory Medicine publikoval post-mortem analýzu vzoriek (pľúca,pečeň a srdce) z 50-ročného pacienta (muž) z Wu-chan. Histologická analýza preukázala difúzne bilaterálne alveolárne poškodenie s celulárny fibromixoidným exudátom. Na pľúciach bola viditeľná dekvamácia (odlupovanie) pneumocytov a tvorba hyalínovej membrány, ktoré indikujú ARDS (acute respiratory distress syndrome). Tkanivo z ľavých pľúc preukázalo pľúcny edém s tvorbou hyalínovej membrány. Intersticiálne mononukleárne zápalové infiltráty (s prevahou lymfocytov) boli prítomné v obidvoch častiach pľúc. V intraalveolárnych dutinách/septách boli identifikované niekoľkojadrové syncitiá (pozn. syncitiá sú niekoľkojadrové bunky vznikuté fúziou jednojadrových buniek, čo je častým cytopatickým efektom virálnej infekcie) s atypicky zväčšnými pneumocytmi charakterizované veľkými jadrami, amfofilnou granulárnou cytoplazmou a prominentnými jadierkami. Tieto všetky znaky poukazujú na cytopatické zmeny podobné pri virálnych infekciách (Xu et al., 2020) .

Klinická manifestácia COVID-19 je dominovaná respiračnými symptómami, u niektorých pacientov bolo pozorované závažné kardiovaskulárne poškodenie a pacienti s kardiovaskulárnymi ochoreniami môžu predstavovať vyššie riziko úmrtnosti (Huang et al., 2020). ACE2 (angiotenzín-konvertujúci enzým 2) receptor bol identifikovaný ako funkčný receptor pre koronavírusy, vrátane SARS-CoV-2 (Wan et al., 2020). ACE2 je aminopeptidáza viazaná na mebránu a zohráva úlohu v činnosti srdca a rozvoji hypertenzie či diabetes mellitus. SARS-CoV-2 infekcia sa spúšťa väzbou spike proteínu vírusu na ACE2, ktorý je vysoko exprimovaný na srdci a pľúcach. SARS-CoV-2 napáda najmä alveolárne epiteliálne bunky, čo vedie k respiračným symptómom. Tieto symptómy su však závažnejšie u pacientov s kardiovaskulárnymi ochoreniami. Hladiny ACE2 je možné zvýšiť skupinou liečiv nazávanými ACE- inhibitory používanými u liečby hypertenzie, avšak je potrebné viacero štúdií a dôkazov predtým, ako dospejeme k unáhleným záverom. Každopádne,pacienti s kardiovaskulárnymi ochoreniami majú nepriaznivú prognózu a COVID-19 môže spôsobiť aj poškodenie srdca (Zheng et al., 2020).

Outbreak

Nahlásené prípady sú založené na základe National Reporting System (NRS), ktorý denne hlási (každá provincial o 3:00) nové potvrdené prípady, úmrtia, podzrenia a kontakty z predchádzajúceho dňa. Graf č. 1 bol generovaný na základe dát z IDIS (China’s National Infectious Disease Information System), do ktorého je každý prípad COVID-19 zaznamenaný electronicky príslušným doktorom hneď po jeho diagnostikovaní. Zahŕňa aj asymptomatické prípady a je updatetovaný v reálnom čase. Epidemiologická charakteristika z mesta Wu-chan, provincie Hubei (mimo Wu-chan), Číny (mimo provincie Hubei) a Číny (celkovo) na základe nástupu príznakov sú zobrazené na Grafe č. 1 podľa tejto správy WHO (dostupné na https://www.who.int/docs/default-source/coronaviruse/who-china-joint-mission-on-covid-19-final-report.pdf).

Graf č.1 podľa Správy WHO. Epidemiologická charakteristika laboratórne potvrdených prípadoch COVID-19 podľa dátumu začiatku nahlásených v Číne k 20. februáru 2020. Confirmed – potvrdené prípady, Clinical diagnosed – klinicky diagnostikované, Suspected – podozrenie, Asymptomatic – asymptomatické prípady, Date of onset – datum začiatku

Demografická charakteristika v správe

Medzi 55 924 laboratórne potvrdenými prípadmi nahlásených k 20. februáru 2020, bol medián veku pacientov 51 rokov (v rozsahu od 2 dní – 100 rokov; IQR 36-69 rokov) s väčšinou prípadov (77,8%) vo veku 30-69 rokov. Z nahlásených prípadov tvorili muži 51,1%, z ktorých 77,0% pochádzali z Hubei provincie (Wu-chan je hlavné mesto tejto provincie).

Náchylnosť na COVID-19

COVID-19 je spôsobený novo identifikovaným patogénom a preto nie je známa žiadna existujúca imunita u ľudí. Preto sa na základe doterajších epidemiologických pozorovaní v Číne predpokladá, že každý jedinec je náchylný, hoci niektoré rizikové faktory môžu zvyšovať náchylnosť na tento vírus. To si vyžaduje ďalšie štúdie.

Príznaky, symptómy a priebeh choroby

Symptómy COVID-19 sú nešpecifické a príznaky choroby siahajú od žiadnych príznakov (asymptomatické) po závažnú pneumómiu (zápaľ pľúc) a smrť. Na základe 55 924 laboratórne potvrdených prípadov k 20. februáru 2020, typické príznaky a symptómy zahŕňajú: horúčku (87,9%), suchý kašeľ (67,7%), únavu (38,1%), produkciu spúta (33,4%), dýchavičnosť (18.6%), bolesti hrdla (13,9%), bolesti hlavy (13,6%), myalgia alebo artralgia (bolesti svalov alebo kĺbov 14,8%), zimnica (11,4%), nausea alebo vomitus (5,0%), nazálna kongescia (4,8%), hnačka (3,7%), hemoptýza (vykašliavanie krvi 0,9%) a opuch spojiviek (0,8%).

U infikovaných ľudí sa COVID-19 príznaky a symptómy (vrátane miernych respiračných príznakov a horúčky) vyvinú v priemere do 5-6 dní po infekcii (priemerná inkubačná doba je 5-6 dní, rozsah 1-14 dní).

COVID-19 má u väčšiny infikovaných mierny priebeh choroby s neskorším uzdravením. Približne 80% laboratórne potvrdených pacientov malo mierny až stredne závažný priebeh choroby (zahŕňajúci prípady s/bez pneumónie), 13,8% malo závažne ochorenie (dyspnoe, respiračná frekvencia ≥30-minútu, saturácia O₂ v krvi ≤93%, PaO2/FiO2 pomer <300, a/alebo infiltráty v pľúcach v rozsahu >50% pľúc do 24-48 hodín) a 6,1% bolo v kritickom stave (zlyhanie respirácie, septický šok, jeden alebo viac orgánových zlyhaní či porúch). Hlásené boli aj asymptomatické infekcie, ale u väčšiny pomerne ojedinelých asymptomatických prípadov k dňu nahlásenia/identifikácie sa neskôr vyvinuli príznaky. Pomer naozaj asymptomatických infekcií je však nejasný, ale zdá sa byť relatívne vzácny a nepovažuje sa za hlavný zdroj šírenia.

Skupina s najvyšším rizikom pre závažne ochorenie a smrť zahŕňa ľudí vo veku 60/+ a ľudí s primárnymi ochoreniami ako hypertenzia, diabetes, kardiovaskulárne ochorenia, chronické respiračné ochorenia a rakovina. Infekcia u detí sa zdá byť pomerne vzácna a jej priebeh mierny, nakoľko približne 2,4% zo všetkých potvrdených prípadov tvorili jedince vo veku do 19 rokov. Veľmi malá časť v skupine do 19 rokov mala závažný (2,5%) či kritický priebeh choroby (0,2%).

Tehotné ženy, na rozdiel od vírusu Influenza A(H1N1)pdm9 (známy aj ako prasacia chrípka a zodpovedný za pandémiu chrípky v 2009), sa na základe správy zdá, že nie sú vo vyššej rizikovej skupine pre závažný priebeh ochorenia. Zo sledovaných 147 tehotných žien (64 potvrdených, 82 podozrivých a 1 asymptomatických), 8% malo závažný priebeh ochorenia a 1% bolo v kritickom stave.

Úmrtnosť

K 20.februáru 2020, 2 114 pacientov z celkových 55 924 laboratórne potvrdených prípadov umrelo – úmrtnosť 3,8% (pozn.: z anglického CFR – case fatality ratio. Ide o počet úmrti v pomere k počtu potvrdených infekcií). Celková úmrtnosť (CFR) sa líši v závislosti od geografickej polohy a intenzity prenosu infekcie – napríklad 5,8% vo Wu-chan v porovnaní s inými oblasťami v Číne s 0,7%. Celkovo bola úmrtnosť v Číne vyššia v prvotných štádiách vypuknutia epidémie (17,3% pre prípady s nástupom príznakov v období január 1-10) a neskôr sa znížila na 0,7% pre pacientov s nástupom príznakov po 1. februári (Graf č.2)

Úmrtnosť sa zvyšuje vekom. Najvyššia úmrtnosť bola zaznamenaná v skupine ľudí 80/+ (CFR 21,9%) a je vyššia u mužov v porovnaní so ženami (4,7% vs. 2,8%). U pacientov bez komorbidných ochorení bola úmrtnosť 1,4%, zatiaľ čo pacienti s komorbidnými ochoreniami mali oveľa vyššiu úmrtnosť: 13,2% kardiovaskulárne ochorenia, 9,2% diabetes, 8,4% hypertenzia, 8,0% chronické respiračné ochorenia a 7,6% rakovina.

Graf č.2 Úmrtnosť (nahlásené úmrtia spomedzi všetkých prípadov) pre COVID-19 v Číne počas obdobia a miesta k 20. februáru 2020 podľa správy WHO.

Na základe predbežných údajov Správa WHO ďalej spomína, že medián obdobia od nástupu príznakov po uzdravenie v miernych prípadoch ochorení je približne 2 týždne. Pre pacientov so závažným ochorením a v kritickom stave je medián 3 – 6 týždňov. Obdobie od nástupu príznakov po rozvinutie závažného ochorenia (vrátane hypoxie) je 1 týždeň. U pacientov, ktorí zomreli, bolo časové obdobie medzi nástupom príznakov a smrti 2 – 8 týždňov.

Narastá počet uzdravených pacientov, ktorý k 20. februáru 2020 predstavoval 18 264 (24%) z nahlásených prípadov. Skorá identifikácia infekcie a kontaktu s infikovaným napomáha skoršej liečbe.

Úmrtnosť (CFR) je pomerne vysoká. Pre porovnanie, sezónna chrípka má 0,1%. Ako už bolo vyššie spomenuté, toto číslo nie je automaticky rovnaké pre každého a závisí od množstva rozdielnych faktorov. Preto v žiadnom prípade netreba brať 3,4% ako indikátor rizika úmrtnosti pre COVID-19!!! Úmrtnosť takisto závisí od krajiny, pravdepodobne kvôli kvalite a štandardu zdravotníckej starostlivosti. V Južnej Kórei zomrelo 50 z 7 382 prípadov (CFR 0,67% k 9. marcu 2020). Singapur má zatiaľ 150 prípadov bez úmrtia. Taliansko má zatiaľ 4,96% (366 úmrtí z 7 375 prípadov) úmrtnosť a Irán okolo 2,95% (194 z 6 566 prípadov). Tieto rozdiely nezávisia od cirkulácie rôznych vírusov, ale od kombinácie dostupnosti a kvality zdravotníckeho systému v krajine, veku pacientov či komorbidných ochorení (pozn.- údaje k 5. marcu 2020. Každým dňom sa môžu líšiť).

Prevencia a kontrola infekcie, manažment klinických prípadov v Číne

Hlavné klinické príznaky a symptómy COVID-19 zahŕňajú horúčku, suchý kašeľ, únavu, produkciu spúta (hlien), dýchavičnosť, bolesti svalstva alebo kĺbov, bolesti hrdla a hlavy. Čínske CDC (Center for Disease Control and Prevention; Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb) popísalo klinické príznaky, laboratórne a rádiologické zistenia u 44 672 laboratórne potvrdených prípadov (k 20. februáru 2020). Iba 965 prípadov (2.2%) bolo vo veku pod 20 rokov s bolo zaznamenané len jedno úmrtie v rámci tejto skupiny (0,1%). Väčšina pacientov (77,8%) boli vo veku od 30-69 rokov a úmrtnosť pacientov vo veku nad 80 rokov bola 14,8% (CFR). Úmrtnosť bola najvyššia v skupinách pacientov s komorbidnými ochoreniami ako kardiovaskulárne ochorenia, diabetes, chronické respirační ochorenia, hypertenzia a rakovina.

Závažné prípady sú definované ako tachypnoe (≧30 nádychov/ min) alebo saturácia kyslíka ≤93% v pokoji či PaO2/FIO2 <300 mmHg (pomer čiastkového tlaku arteriálneho kyslíka ku koncentrácii inhalovaného kyslíka používaný ako klinický indikátor hypoxémie,t.j. nízka hladina kyslíka v krvi). Kritické prípady sú definované ako zlyhanie respirácie (vyžadujúce si mechanickú ventiláciu), šok alebo zlyhanie orgánov s nutnosťou intenzívnej starostlivosti. Približne štvrtina závažných a kritických prípadov si vyžaduje mechanickú ventiláciu a zvyšných 75% inhaláciu kyslíka.

Čína pracuje na princípe skorej identifikácie, skorej izolácie, diagnóze a liečby. Správa WHO spomína skorú identifikáciu podozrivých prípadov ako kritickú pre zabránenie šírenia, a to meraním skríningom teplôt pri vstupe do mnohých inštitúcií, dopravných centier (letiská, stanice) a nemocnice.

Podozrivé prípady sú izolované v miestnostiach s normálnym tlakom (pozn. opakom je miestnosť s negatívnym tlakom, ktorá sa používa pri zabránení šíreniu nákazy vzduchom. Vzduch do miestnosti prúdi cez filtre, personál vstupuje len v skafandroch) a nosia masky (kvôli kontrole zdroja). Personál používa čiapky, ochranu očí (okuliare) N95 masky, zástery a rukavice (len na jedno použitie).

Výsledky PCR testov (PCR – polymerázová reťazová reakcia, ktorá sa používa na detekciu genetického materiálu vírusov) sú oznámené v ten istý deň od odberu vzoriek. Pri pozitívnom výsledku, je každý pacient (vrátane miernych a asymptomatických prípadov) prepravený do určenej nemocnice. Pacienti s negatívnym výsledkom sú ošetrení na základe klinických požiadaviek. Všetci pacienti sú taktiež testovaní na ďalšie diagnózy, aby sa v prípade negatívneho testu na COVID-19 vylúčila infekcia SARS-CoV-2.

Pre PCR testy sú odoberané vzorky horného a dolného respiračného traktu – spútum, endotracehálny aspirát alebo bronchoalveolárna laváž. Vírus bol detegovaný vo vzorkách z respiračného traktu, faeces (výkaly) a krvi. Podľa údajov z CDC v provincii Guangzhou k 20. februáru 2020, je zo začiatku možné detegovať vírus v hornom respiračnom trakte 1-2 dni pred nástupom príznakov a môže pretrvať 7 – 12 dní počas závažných prípadov alebo do 2 týždňov. Virálna RNA bola detegovaná vo faeces do 30% pacientov od 5. dňa od nástupu príznakov a bola ďalej zaznamenaná do 4 – 5 týždňov v závažných prípadoch. Avšak, v tomto prípade nie je jasná súvislosť s prítomnosťou vírusu v infekčnom štádiu a možnosťou fekálno-orálnej transmisie.

Žiadne antivirálne alebo imunomodulačné látky alebo liečivá neboli zatiaľ potvrdené/odporúčané na zlepšenie výsledkov liečby ku dňu vydania tejto správy. Pacienti sú liečení na základe guidelines (National Clinical guidlines) vydaných NHC (China National Health Commission) ku 20. februáru 2020. V súčasnosti prebiehajú klinické štúdie (http://www.xinhuanet.com/english/2020-02/28/c_138828090.htm) a hľadá sa liečivo, ktoré by bolo odporúčané pri liečbe COVID-19. Predpokladá sa, že by ním mohla byť účinná látka chlorochín (angl. Chloroquine Phosphate).

Chlorochín bol 17. februára 2020 navrhnutý na zaradenie pre odporúčané liečivá v ďalšej verzii liečebných odporúčaní a širšej škále klinického skúšania počas tlačovej konferencii (http://www.xinhuanet.com/english/2020-02/17/c_138792545.htm). Chlorochín je už vyše 70 rokov používaný pri liečbe malárie a je takisto efektívny ako protizápalová látka pre liečbu reumatoidnej artritídy a lupus erythematosus. Je to lacné a bezpečné liečivo, preto by potenciálne mohol byť klinicky aplikovateľný (Gao et al.). V prvotných in vitro štúdiách chlorochín blokoval COVID-19 infekciu pri nízkych koncentráciách (Wang et al., 2020). Viac ako 100 pacientov v následných viacerých klinických štúdiách v čínskych nemocniciach demonštrovalo efektivitu chlorochínu pri inhibícii exarcerbácie zápalu pľúc, zlepšení nálezov v pľúcach a skrátení priebehu ochorenia. Závažné vedľajšie reakcie pacientov neboli zaznamenané (Gao et al.) Chlorochín je známy blokovaním virálnej infekcie prostredníctvom zvýšenia endozomálneho pH potrebného pre fúziu vírusu s hostiteľskou bunkou (pozn. pre túto fúziu ako časť replikačného cyklu vírusu je potrebné acidické pH) a interferenciou glykolizácie celulárneho receptoru ACE2 (pozn. zabráni vstupu vírusu do bunky cez tento receptor) u SARS-CoV (Vincent et al., 2005).

COVID-19 pacienti majú zakázané náštevy a ošeterujúci personál používa skafandre, masky, ochranu očí a rukavice, ktoré skladajú len po opustení nemocničného oddelenia.

Pacienti sú prepustení po klinickom zotavení (afebrilní >3 dni, zmiernenie príznakov a zlepšenie rádiologického obrazu) a 2 negatívnych PCR testov s 24 hodinovým odstupom. Následné sú požiadaný o minimalizovanie sociálneho kontaktu (vrátane rodiny) a nosenie masky.

Hlavné odporúčania v správe WHO z Číny pre COVID-19

Pre krajiny s importovanými prípadmi a/alebo vypuknutiami COVID-19 sa odporúča:

1) Okamžité zahájenie najvyššieho stupňa národných protokolov pre manažment vírusového ohrozenia, aby sa zabezpečil potrebný prístup zo strany vlády a verejnosti na kontrolu COVID-19 pomocou verejných nefarmaceutických prostriedkov,

2) Prioritizovať aktívne a dôkladné vyhľadávanie prípadov infekcie a ich testovanie s izolovaním, takisto dôsledné sledovanie a karanténa ľudí v prípade blízkeho kontaktu,

3) Naplno informovať verejnosť ohľadom závažnosti COVID-19 a ich úlohe pri zabránení jeho šíreniu,

4) Okamžite rozšíriť surveillance na detekciu prenosu infekcie testovaním všetkých pacientov s netypickým zápalom pľúc, skríning niektorých pacientov s ochoreniami horných dýchacích ciest a/alebo nedávnej expozícii COVID-19 a začlenenie testovania na COVID-19 do existujúcich surveillance systémov,

5) Uskutočniť plánovanie a simulácie na niekoľkých úrovniach pre zavedenie prísnejších opatrení na prerušenie prenosu infekcie podľa potreby (prerušenie početných verejných zhromaždení, zatváranie škôl, pracovísk a podobne).

Pre verejnosť

1) Uznať COVID-19 ako nové ochorenie, ktoré nie je možné brať na ľahkú váhu, ale je možné zvládnuť pri správnom postupe a drvivá väčšina infikovaných sa vylieči,

2) Prijať čo najprísnejšie preventívne opatrenia proti COVID-19 častým umývaním rúk, zakrývaním úst a nosa pri kýchaní alebo kašľaní,

3) Pravidelne sa informovať ohľadom COVID-19 príznakov a symptómov, nakoľko pribúdajú nove informácie ohľadom infekcie,

4) Byť pripravení na aktívnu podporu a odozvu na COVID-19 aj v podobe prísnejších opatrení ako obmedzenie sociálneho kontaktu či pomoc vysoko rizikovej seniorskej časti populácie.

Prevencia COVID-19 podľa WHO

https://apps.who.int/iris/bitstream/handle/10665/331215/WHO-2019-nCov-IPCPPE_use-2020.1-eng.pdf

Na základe dostupných informácií a dôkazov, COVID-19 sa medzi ľuďmi šíri na základe blízkeho kontaktu a kvapôčkami, nie vzduchom. Preto najrizikovejšou skupinou sú ľudia v blízkom kontakte s COVID-19 pacientami alebo zdravotnícky personál starajúci sa o COVID-19 pacientov.

Prevencia a zmierňujúce opatrenia zohrávajú kľúčovú úlohu pre zdravotnícky personál a širokú verejnosť, ako napríklad:

častá a dôsledná hygiena rúk alkoholovými dezinfekčnými prostriedkami, ak ruky nie sú viditeľne špinavé, alebo vodou a mydlom pri špinavých rukách
nedotýkať sa očí, nosa a úst
kašľať a kýchať do ohnutého lakťa alebo vreckovky (tú následne zahodiť)
nosenie masky v prípade, ak máte respiračné symptómy (kašeľ a podobne) a umývanie rúk po jej odstránení
udržiavanie sociálne vzdialenosti od jedincov preukazujúcich respiračné symptómy – t.j. minimum 1 meter

Dodatočné opatrenia sa týkajú zdravotníckych pracovníkov na ich vlastnú ochranu a zabráneniu šíreniu vírusu v zdravotníckych zariadeniach – používanie ochranných zdravotníckych pomôcok ( v engl. – PPE, personal protective equipment).

V súčasnosti WHO eviduje globálny nedostatok ochranných zdravotníckych pomôcok – konkrétne pre zdravotné masky a respirátory. WHO taktiež čoskoro očakáva nedostatok plášťov a okuliarí. Tento nedostatok je spôsobený nielen narastajúcim dopytom na základe počtu COVID-19 ochorení, ale panické skupovanie, hromadenie, zneužívanie situácie a dezinformovanosť.

„Bez zabezpečeného zásobovania, zdravotnícky personál všade vo svete je ohrozený. Priemysel a vlády jednotlivých štátov musia rýchlo konať a zvýšiť zásobovanie, uľahčiť exportné reštrikcie a prijať opatrenia na zastavenie skupovania a hromadenia. Nemôžeme zastaviť COVID-19 , ak najprv neochránime zdravotnícky personál“

Generálny riaditeľ WHO Dr. Tedros Adhanom Ghebreyesus

https://www.who.int/news-room/detail/03-03-2020-shortage-of-personal-protective-equipment-endangering-health-workers-worldwide

Na základe odhadov WHO je potrebných 89 miliónov másk mesačne na boj s COVID-19. Pre rukavice je tento odhad 76 miliónov, zatiaľ čo medzinárodný dopyt pre okuliare predstavuje 1,6 miliónov kusov mesačne. Ceny od vypuknutia epidímie stúpli – cena másk stúpla 6-násobne, cena N95 respirátorov sa ztrojnásobila a plášte stoja dvojnásobok.

Zdroje:

Drosten, C., Günther, S., Preiser, W., van der Werf, S., Brodt, H.-R., Becker, S., Rabenau, H., Panning, M., Kolesnikova, L., Fouchier, R.A.M., et al. (2003). Identification of a Novel Coronavirus in Patients with Severe Acute Respiratory Syndrome. N. Engl. J. Med. 348, 1967–1976.

Fan, Y., Zhao, K., Shi, Z.-L., and Zhou, P. (2019). Bat Coronaviruses in China. Viruses 11.

Forni, D., Cagliani, R., Clerici, M., and Sironi, M. (2017). Molecular Evolution of Human Coronavirus Genomes. Trends Microbiol. 25, 35–48.

Gao, J., Tian, Z., and Yang, X. Breakthrough: Chloroquine phosphate has shown apparent efficacy in treatment of COVID-19 associated pneumonia in clinical studies. 2.

Gorbalenya, A.E., Baker, S.C., Baric, R.S., de Groot, R.J., Drosten, C., Gulyaeva, A.A., Haagmans, B.L., Lauber, C., Leontovich, A.M., Neuman, B.W., et al. (2020a). Severe acute respiratory syndrome-related coronavirus : The species and its viruses – a statement of the Coronavirus Study Group (Microbiology).

Gorbalenya, A.E., Baker, S.C., Baric, R.S., de Groot, R.J., Drosten, C., Gulyaeva, A.A., Haagmans, B.L., Lauber, C., Leontovich, A.M., Neuman, B.W., et al. (2020b). The species Severe acute respiratory syndrome-related coronavirus : classifying 2019-nCoV and naming it SARS-CoV-2. Nat. Microbiol. 1–9.

Huang, C., Wang, Y., Li, X., Ren, L., Zhao, J., Hu, Y., Zhang, L., Fan, G., Xu, J., Gu, X., et al. (2020). Clinical features of patients infected with 2019 novel coronavirus in Wuhan, China. The Lancet 395, 497–506.

Vincent, M.J., Bergeron, E., Benjannet, S., Erickson, B.R., Rollin, P.E., Ksiazek, T.G., Seidah, N.G., and Nichol, S.T. (2005). Chloroquine is a potent inhibitor of SARS coronavirus infection and spread. Virol. J. 2, 69.

Wan, Y., Shang, J., Graham, R., Baric, R.S., and Li, F. (2020). Receptor recognition by novel coronavirus from Wuhan: An analysis based on decade-long structural studies of SARS. J. Virol.

Wang, M., Cao, R., Zhang, L., Yang, X., Liu, J., Xu, M., Shi, Z., Hu, Z., Zhong, W., and Xiao, G. (2020). Remdesivir and chloroquine effectively inhibit the recently emerged novel coronavirus (2019-nCoV) in vitro. Cell Res. 30, 269–271.

Xu, Z., Shi, L., Wang, Y., Zhang, J., Huang, L., Zhang, C., Liu, S., Zhao, P., Liu, H., Zhu, L., et al. (2020). Pathological findings of COVID-19 associated with acute respiratory distress syndrome. Lancet Respir. Med. S221326002030076X.

Zaki, A.M., van Boheemen, S., Bestebroer, T.M., Osterhaus, A.D.M.E., and Fouchier, R.A.M. (2012). Isolation of a Novel Coronavirus from a Man with Pneumonia in Saudi Arabia. N. Engl. J. Med. 367, 1814–1820.

Zhang, Q., and Yoo, D. (2016). Immune evasion of porcine enteric coronaviruses and viral modulation of antiviral innate signaling. Virus Res. 226, 128–141.

Zheng, Y.-Y., Ma, Y.-T., Zhang, J.-Y., and Xie, X. (2020). COVID-19 and the cardiovascular system. Nat. Rev. Cardiol. 1–2.

Zhou, P., Fan, H., Lan, T., Yang, X.-L., Shi, W.-F., Zhang, W., Zhu, Y., Zhang, Y.-W., Xie, Q.-M., Mani, S., et al. (2018). Fatal swine acute diarrhoea syndrome caused by an HKU2-related coronavirus of bat origin. Nature 556, 255–258.

Zhou, P., Yang, X.-L., Wang, X.-G., Hu, B., Zhang, L., Zhang, W., Si, H.-R., Zhu, Y., Li, B., Huang, C.-L., et al. (2020). A pneumonia outbreak associated with a new coronavirus of probable bat origin. Nature 1–4.

Report of the WHO-China Joint Mission on Coronavirus Disease 2019 (COVID-19)

Dostupné na https://www.who.int/docs/default-source/coronaviruse/who-china-joint-mission-on-covid-19-final-report.pdf

https://talk.ictvonline.org/taxonomy/

https://www.who.int/news-room/detail/03-03-2020-shortage-of-personal-protective-equipment-endangering-health-workers-worldwide

https://apps.who.int/iris/bitstream/handle/10665/331215/WHO-2019-nCov-IPCPPE_use-2020.1-eng.pdf

http://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=category&layout=blog&id=250&Itemid=153

http://www.xinhuanet.com/english/2020-02/28/c_138828090.htm

http://www.xinhuanet.com/english/2020-02/17/c_138792545.htm