Ľudia žijú dlhší a zdraví život, hrozí však, že ochorenie COVID-19 to môže zmeniť. Týmto tvrdením dnes predstavila Svetová zdravotnícka organizácia správu o zdravotnom stave vo svete pod názvom World Health Statistics 2020.

„Dobrou správou je, že ľudia na celom svete žijú dlhšie a zdravšie. Zlou správou je, že miera pokroku je príliš nízka na splnenie trvalo udržateľných cieľov, ktoré budú ohrozené ochorením COVID-19,“ uviedol generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie Tedros Adhanom.

Podľa WHO súčasná pandémia zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné, aby všetky krajiny sveta investovali do silných zdravotníckych systémov a primárnej zdravotnej starostlivosti ako najlepšej obrany proti ohniskám, ako je COVID-19 a proti mnohým iným zdravotným hrozbám, ktorým ľudia na celom svete čelia každý deň.

Správa Svetovej zdravotníckej organizácie o stave globálneho zdravia podáva správu o pokroku v porovnaní s kľúčovými zdravotnými ukazovateľmi a odhaľuje niektoré dôležité ponaučenia, pokiaľ ide o pokrok dosiahnutý pri dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja.

Zo správy vyplýva, že priemerná dĺžka života a dĺžka zdravého života sa zvýšili. Nárast je však nerovnomerný.

Najväčší nárast bol zaznamenaný v krajinách s nízkymi príjmami, v ktorých sa priemerná dĺžka života zvýšila medzi rokmi 2000 – 2016 o 21 %, alebo o 11 rokov. V krajinách s vyššími príjmami sa priemerná dĺžka života zvýšila o 4 %, alebo o 3 roky.

Jedným z faktorov tohto nárastu v nízkopríjmových krajinách bol podľa WHO zlepšený prístup k zdravotným službám, prevencii a liečbe ochorení HIV, malárie a tuberkulózy, ako aj nižší počet tropických chorôb.

Ďalším dôvodom bola lepšia zdravotná starostlivosť o matku a dieťa, ktorá viedla k zníženiu detskej úmrtnosti na polovicu medzi rokmi 2000 a 2018.

Na druhej strane, WHO upozorňuje, že v mnohých oblastiach pokrok stagnuje. V posledných rokoch sa len nepatrne zvýšila zaočkovanosť, čo spôsobuje napríklad obavy z opätovného výskytu malárie.

V rámci zdravotníckeho systému i mimo neho existuje podľa WHO celkový nedostatok služieb na prevenciu a liečbu neprenosných ochorení, ako sú rakovina, diabetes mellitus, kardiovaskulárne a respiračné ochorenia, či cievna mozgová príhoda.

70 % všetkých úmrtí v roku 2016 na celom svete bolo pripísaných neprenosným ochoreniam, pričom väčšina úmrtí sa vyskytla v krajinách s nízkymi a strednými príjmami.

WHO zdôrazňuje, že tento nerovnomerný vývoj odráža nerovnosti v prístupe ku kvalitným zdravotným službám. Iba jedna tretina až polovica svetovej populácie dokázala v roku 2017 získať prístup k základným zdravotným službám.

Pokrytie týchto služieb v krajinách s nízkymi a strednými príjmami zostáva výrazne nižšie ako v bohatších krajinách, rovnako, ako aj hustota pracovnej sily v zdravotníctve. Vo viac ako 40 % krajín pripadá na 10 000 ľudí menej ako 10 lekárov. Viac ako 55 % krajín má menej ako 40 zdravotných sestier a pôrodných asistentiek na 10 000 ľudí.

Ďalšou výzvou je neschopnosť platiť za zdravotnú starostlivosť. WHO odhaduje, že tento rok vynaloží približne 1 miliarda ľudí na celom svete najmenej 10 % domáceho rozpočtu na zdravotnú starostlivosť. Väčšina týchto ľudí pritom žije v krajinách s nižšími strednými príjmami.

„Pandémia COVID-19 zdôrazňuje potrebu chrániť ľudí pred mimoriadnymi situáciami, ako aj presadzovať všeobecné zdravotné pokrytie a zdravšiu populáciu vďaka zlepšeniu základnej hygieny,“ uviedla Samira Asma, zástupkyňa generálneho riaditeľa Svetovej zdravotníckej organizácie.

Správa WHO poukazuje aj na potrebu lepších dát a informačných systémov v zdravotníctve. Nerovnomerné kapacity na zhromažďovanie a využívanie presných, aktuálnych a porovnateľných zdravotných štatistík oslabujú schopnosť krajín s nízkymi príjmami porozumieť trendom v oblasti zdravia obyvateľov, rozvíjať vhodné politiky, rozdeľovať zdroje a prijímať rozhodnutia.

Odkaz Svetovej zdravotníckej organizácie je jasný. „Keďže svet bojuje s najzávažnejšou pandémiou za posledných 100 rokov, musím konať spoločne, aby sme posilnili primárnu zdravotnú starostlivosť a zamerali sa na najzraniteľnejších z nás, aby sme mohli eliminovať hrubé nerovnosti, ktoré určujú, kto žije dlhý, zdravý život a kto nie,“ uviedla na záver S. Asma.